Príbehy zo života

K lekárovi ju po niekoľkých rokoch priviedli až bolesti, opuchy a únava nôh. Vzhľadom na pokročilé štádium kŕčových žíl odporučil lekár pani Márii pravidelné obväzovanie dolných končatín krátkoťažným priľnavým kompresívnym elastickým ovínadlom, ktoré dobre drží tvar i po niekoľkých použitiach a je dobre priedušné, a zároveň nosenie elastických pančúch. Pani Mária liečbu starostlivo dodržiavala, opuchy a bolesti nôh postupne ustúpili. Naučila sa súčasne odľahčovať dolným končatinám tak, že si ich predovšetkým večer dávala do vyvýšenej polohy na stôl a podkladala ich vankúšom.

Keď deti dospeli a odišli z domova, rozhodla sa pani Mária vrátiť sa aspoň rekreačne k svojej bývalej láske - jazde na bicykli. Svoj zámer si zašla prediskutovať s lekárom. Ten jej odporučil odstránenie kŕčových žíl operáciou. Pani Mária po krátkom rozhodovaní so zákrokom súhlasila - operácia kŕčových žíl pre ňu znamenala vidinu tak kozmetického, ako aj zdravotného zisku. V súčasnosti je pani Mária 2 týždne po operácii. Stále si obväzuje dolné končatiny kompresívnymi ovínadlami, ale s výsledkom operácie je veľmi spokojná. Za 2 mesiace vyrážajú s manželom na cyklistický výlet po južných Čechách.

Už ani presne nevedel, ako k poraneniu došlo. Rana nebola veľká, ani veľmi nebolela, ale vadila mu pri obúvaní a pri chôdzi. Nikto si s ňou nevedel poradiť. Po 2 rokoch strastí sa dňa 9. 2. 2006 dostavil do špecializovanej poradne na liečbu chronických rán. Sestrička mu ranu v oblasti Achillovej šľachy ošetrila Hyoidinom a sterilným krytím a lekár ho objednal na podrobnejšie vyšetrenie ciev na nohách.

Vo februári 2006 strávil niekoľko dní v nemocnici. Lekári zistili, že žily má pomerne v poriadku, ale hlavný problém je v upchávaní tepien. Preto mu špeciálnou metódou „prevŕtali“ tepny ľavého bedra. Po prepustení dostal vhodné lieky na cievy a riedenie krvi a ďalej dochádzal do poradne na liečbu rán. Jeho „nevyliečiteľná“ rana sa síce pomaly, ale evidentne začala meniť k lepšiemu.

Postupne mizol povlak i zdurenie okolitej kože. Po niekoľkých preväzoch mu lekár začal meniť obväzový materiál. Ako sa rana menila a zmenšovala, postupne vystriedal Tenderwett, Hydrocoll a Hydrosorb, asi najlepšie sa cítil s Hydrocollom. Preväzy boli jednoduché, neboleli a obväz na rane bez problémov vydržal i niekoľko dní.

Na poslednú kontrolu sa dostavil dňa 4. 1. 2007. Dostal síce s miernym oneskorením, ale o to radostnejší darček pod stromček – zahojenú ranu.

Na odporúčanie chirurga navštívila dňa 15. 9. 2005 špecializovanú poradňu na liečenie chronických rán. V tom čase mala 2 rany: na vnútornom členku vpravo asi 40×45 mm s výrazne potiahnutou spodinou a na vonkajšom členku vľavo 55×30 mm s menším povlakom.

Obe rany boli šetrne očistené a bol na ne priložený moderný obväz Tenderwett 24. Jeho veľkou výhodou je, že obväz je vlhký a jeho aplikácia veľmi jednoduchá a nebolestivá. Ďalšie preväzy vykonávala sestra z agentúry domácej starostlivosti, pani Jaroslava teda nemusela chodiť na ďalšie preväzy na chirurgiu.

Už po niekoľkých výmenách Tenderwettu sa obe rany vyčistili a prestali bolieť. Po 2 týždňoch sa začali pomerne rýchlo zmenšovať. Poslednú kontrolu v poradni absolvovala pani Jaroslava dňa 15. 12. 2005. Obe rany boli úplne zahojené. Bolo jej odporučené ošetrovať kožu indiferentnou masťou. Ak nebude mať pani Jaroslava opäť smolu, bude na jar opäť jazdiť do mesta na bicykli.

vé vyšetrenie absolvovala 7. 10. 2004. Rana nebola veľká, merala asi 10×8 mm, trochu mokvala, ale nepríjemne zapáchala a bola veľmi bolestivá. Pri ošetrení jej lekár a sestra ranu i jej okolie starostlivo očistili. Na ranu bol priložený hydrokoloidný obväz (Hydrocoll), ten bol pre lepší kontakt so spodinou rany prekrytý tenkým molitanom a sterilným obväzom. Okolitá svrbiaca koža bola ošetrená penou Menalind. Ďalej jej bola predpísaná nová kompresívna pančucha až do výšky slabín, bola znovu poučená o nutnosti jej nosenia a o správnom spôsobe obliekania pančuchy.

Už pri kontrole v novembri toho istého roku bola rana menšia, nezapáchala, mokvala len mierne a takmer nebolela.

Pri ďalšej kontrole 9. 12. 2004 bola rana úplne zahojená a prekrytá tenkou kožou. Do budúcna zostáva hlavným problémom chronická nedostatočnosť žíl na nohách v kombinácii s nevhodným zamestnaním (gumová obuv, dlhé státie či chôdza). I preto musí stále používať kompresívnu pančuchu a dochádzať na pravidelné kontroly žíl.

"Čo sa vám stalo?"

"Ale, nepozornosť… Poznáte to. Pripravujete obed v kuchyni, pričom sa tam hrajú aj deti a neviete, čo sledovať skôr. Občas sa to asi stane každému," odpovedala pani Eva.

Minulý týždeň sa popálila na rozpálenom sporáku, o ktorý sa nechtiac oprela predlaktím. Postihnutá plocha, asi 20 cm2, ihneď sčervenala a pálila. Pani Eva neváhala a okamžite prúdom studenej vody ranu čo najdlhšie ochladzovala. Ranu nechala oschnúť a skryla ju pod dlhý rukáv košele. Lekársku pomoc nevyhľadala, poranenie sa jej nezdalo závažné. Do druhého dňa sa na začervenanej ploche objavili pľuzgiere, niekoľko ich v noci počas spánku popraskalo a strhlo sa, pretože rana nebola riadne zakrytá obväzom. Navyše odkrytá plocha pod pľuzgiermi sa zapálila a v priebehu niekoľkých dní začala hnisať. Potom už pani Eva využila svoju domácu lekárničku a predlaktie vydezinfikovala a obviazala obväzom. Pri domácich prácach však obväz niekoľkokrát nechtiac namočila, obväz sa opakovane zhŕňal a postihnuté miesto dostatočne nezakrýval. Zapálená rana sa navyše nehojila. K lekárovi sa Eve nechcelo, prišla sa teda poradiť do najbližšej lekárne. Tam Eve ponúkli obväz na krytie rany s vysokou pijavou schopnosťou, ktorý ranu čistí, zachycuje mikroorganizmy v gélovej vrstve a podporuje regeneráciu poškodeného tkaniva tak, že vytvára vhodné prostredie na hojenie rany.

Pani Eva ranu doma starostlivo ošetrila zakúpeným krytím. Rana sa výborne hojí, a tak môže pani Eva prisľúbiť svojim deťom návštevu kúpaliska, veď je také teplé počasie…