Vonkajšia fixácia dlahou, sadrovým obväzom
Pri tomto type fixácie sa fixačná dlaha alebo obväz prikladá k celej
končatine, alebo k jej časti tak, aby miesto zlomeniny bolo v pokoji.
Cieľom je spravidla znehybniť oba kĺby susediace s miestom zlomeniny. V
rámci prvej pomoci sa oddávna používajú dlahy zo spojených drôtov,
drevené alebo kovové. Na tento účel slúžia aj nafukovacie dlahy.
Obväzom, ktorý dokonale plní požiadavky na definitívnu vonkajšiu
fixáciu, je obväz z niektorej rýchlo tuhnúcej hmoty. Definitívny obväz
musí spĺňať dve základné požiadavky v liečbe úrazu - udržať napravenú
zlomeninu v správnom postavení a imobilizovať ju až do zahojenia.
Lekár pacienta vždy poučí o možných poruchách prekrvenia a nervového
zásobenia, ktoré sa môžu vyskytnúť pri fixácii zlomeniny, ako aj o
polohovaní končatiny a rehabilitácii. Končatina sa udržuje vo zvýšenej
polohe až dovtedy, kým sa krvný obeh nezotaví a opuch neustúpi.
Najznámejším a najčastejšie používaným je sadrový obväz. Použitie sadry je relatívne jednoduché v prípade, keď sa dodržujú určité základné pravidlá.
K dispozícii sú rôzne druhy hotových obväzov aj pásy materiálu.
Dlahy predstavujú štvornásobné vrstvy sadrového obväzu, ktoré sú k
dispozícii v rôznych dĺžkach a šírkach.
Široké sadrové dlahy sú vhodnejšie na rozmernejšie sadrové obväzy,
napr. pri sadrovaní trupu, alebo pokiaľ sa formuje sadrové lôžko.
(SAFIX plus, PLASTRONA)
Technika a taktika prikladania sadrových obväzov v prípade zlomeniny
je veľmi dôležitou súčasťou liečby a je preto dôležité, aby ju
kontroloval lekár.
V prípade, že sa sadrový obväz prikladá na končatinu krátko po úraze (t. j. ešte skôr ako začne opúchať), používa sa podložený sadrový obväz.
Ide o kombináciu definitívneho sadrového obväzu s podkladovou výplňou
na ochranu kĺbov (výstelkové ovínadlo). Používajú sa špeciálne ovínadlá
zo syntetickej vaty s vysokou pružnosťou aj pri trvalom mechanickom
zaťažení. Sú zhotovené tak, aby prepúšťali vzduch a sekréty, pôsobili
na vyrovnávanie teploty a tak bránili vzniku otlakov a zatvrdlín pod
sadrovým obväzom.
(ROLTA, ROLTA soft)
V prípade prikladania sadrového obväzu neskôr po úraze (najčastejšie
v prípade jeho výmeny), kedy už poúrazový opuch ustúpil, sa používa nepodložený sadrový obväz.
Sadrový obväz je nutné vymodelovať tak, aby boli chránené kostné
výbežky a hrbole. V tomto prípade sa sadrový obväz prikladá buď priamo
na kožu, alebo sa použije hadicové ovínadlo.
(Stülpa)
Sadrový obväz sa odstraňuje pomocou špeciálnych nožníc (Stilleho)
alebo vibračnej pílky. Z odstraňovania netreba mať obavy, lebo poloha,
do ktorej sa končatina pritom ukladá, zaisťuje, aby tkanivo pod obväzom
bolo uvoľnené a nepoškodilo sa.
Syntetický fixačný obväz
Vývoj syntetického obväzu (castu) sa začal v roku 1955 a pokračuje
aj v súčasnosti. Ide o obväzy impregnované polyuretánovou živicou.
Syntetická priadza obväzov je tkaná tak, aby sa jednoducho prispôsobila
individuálnemu tvaru tela. Je pokrytá živicou, čo je samotvrdnúca
chemická zmes. Táto sa aktivuje vlhkom a vytvára mriežkový polymér.
Polymér v spojení s tkaninou tvorí fixačný obväz.
(Rhena cast)
Pod syntetický obväz sa umiestňuje hadicové ovínadlo.
(Stülpa)
Termoplastický fixačný obväz
Termoplastický fixačný materiál je alternatívou k syntetickému
fixačnému materiálu. Jeho použitím sa odstraňujú niektoré nežiaduce
účinky živice, používanej na prípravu syntetického obväzu. Syntetická
alebo bavlnená tkanina impregnovaná termoplastickým materiálom je
utkaná tak, že po ponorení do teplej vody (60 - 70 °C) sa stáva
tvarovateľnou. Takto je možné priložiť ju na konkrétny tvar tela s
úlohou fixovať. Výhodou tohto druhu syntetického obväzu (castu) je
možnosť jeho opakovanej aktivácie a možnosti remodelovania po zohriatí
v teplej vode (60 - 70 °C).
(Rhena therm)
Vonkajšia fixácia kovovým materiálom alebo prístrojom
V niektorých špeciálnych prípadoch sa po repozícii fixujú úlomky
zlomenej kosti osteosyntetickým materiálom, ktorý je ukotvený do
svoriek alebo do rámov. Tieto sú umiestnené tak, že medzi povrchom
poranenej končatiny a svorkou alebo rámom je ponechaný voľný priestor.
Výhodami tejto techniky je ponechanie hlavnej časti kovového materiálu
mimo tela poraneného a v prípade potreby aj možnosť ošetrovania
poraneného kožného krytu. Miesto zlomeniny je tak bez cudzieho
materiálu, ale kosť je dokonale fixovaná.
|
