|
Ako už bolo uvedené, predstavuje močová inkontinencia veľmi nesúrodú
skupinu ťažkostí, kedy sa môže značne líšiť príčina a patofyziológia
celého problému. To si vynútilo vytvoriť klasifikáciu, ktorá by bola
použiteľná v bežnej praxi a uľahčila tak zdravotníkom správne určiť
najefektívnejší diagnostický a liečebný postup pre daného pacienta.
Medzi základné typy močovej inkontinencie (viď tab.) patria
tzv.stresová inkontinencia, urgentná inkontinencia (a jej základné
formy, t. j.: motorická a senzorická forma), zmiešaná inkontinencia
(kombinovaná, t. j. vyjadrená stresová i urgentná zložka inkontinencie
v prípade toho istého chorého), paradoxná ischúria (inkontinencia z
pretekania), extraanatomická inkontinencia (fistuly, vrodené chyby s
defektom či neuzavretím dolných močových ciest atď.) a neurogénna
(predtým označovaná ako reflexná) inkontinencia.
| 1. Stresová inkontinencia | 49 % |
| 2. Urgentná inkontinencia - motorická a senzorická forma | 22 % |
| 3. Zmiešaná inkontinencia (kombinovaná) | 29 % |
| 4. Paradoxná ischúria (inkontinencia z pretekania) | vzácnejšie |
| 5. Extraanatomická inkontinencia (fistuly, vrodené chyby) | vzácnejšie |
| 6. Neurogénna (predtým reflexná) inkontinencia | |
Už podľa základných prejavov ťažkostí a získaných anamnestických
údajov sa preto snažíme odhadnúť, o aký typ močovej inkontinencie ide.
Ako využiť toto rozdelenie si môžeme ukázať na jednoduchom príklade.
Pokiaľ ide napríklad o ľahšie prejavy urgentnej inkontinence alebo o
tzv. ťažkosti spojené s hyperaktívnym močovým mechúrom (overactive
bladder syndróm) bez významnejšieho postmikčného rezídua po mikcii a
bez iných známok závažného ochorenia (hematúria), je pre tento typ
ťažkostí zvyčajne vhodné začať konzervatívnou neinvazívnou liečbou.
Odlišná je však situácia pri rozvinutej paradoxnej ischúrii. Chorý
síce taktiež udáva veľmi časté močenie alebo únik moču v malých
množstvách či po kvapkách, avšak močový mechúr je v tomto prípade
preplnený retinovaným močom. Ak stav trvá už dlhší čas (aj niekoľko
dní), môže byť spojený so zhromažďovaním moču takisto v horných
močových cestách, s rozvojom ureterohydronefrózy a s poškodením funkcie
obličiek. V týchto prípadoch je nevyhnutné zaistiť bezodkladne drenáž
dolných močových ciest (najčastejšie močový katéter alebo eventuálne
punkčná epicystostómia). Zvlášť u starších a polymorbídnych pacientov
je vhodné zaistiť aj hospitalizáciu a infúznu liečbu s monitoráciou
parametrov vnútorného prostredia, pretože hrozí minerálový rozvrat v
rámci následnej polyurickej fázy renálneho zlyhania.
Popri už spomínanej základnej klasifikácii je nutné pri diagnostike
a liečbe zohľadniť aj vek, pohlavie a pridružené ochorenia pacientov. V
súčasnosti sa preto odporúča rozdeliť pacientov do nasledujúcich
skupín:
- deti,
- ženy,
- muži,
- starí a krehkí chorí,
- chorí s neurogénnym postihnutím močového mechúra a dolných močových ciest.
|
