Funkčné vyšetrenie, urodynamika


Príklad prístrojového zariadenia
na uskutočnenie komplexného
urodynamického vyšetrenia.
Urodynamika predstavuje funkčné vyšetrenie, ktorým zistíme kapacitu močového mechúra, zvýšenú citlivosť receptorov v stene močového mechúra i prítomnosť mimovoľných sťahov svaloviny močového mechúra a rad ďalších parametrov, ktoré sú dôležité najmä pri rozhodovaní o invazívnej liečbe močovej inkontinencie.

Uroflowmetria

 
 

Uroflowmetria (UFM) je meranie hodnôt močového prúdu. Sledované kvantitatívne parametre sú mikčný objem (V), maximálna (Qmax) a stredná (Qave) hodnota rýchlosti močového prúdu a čas mikcie (t). Kvalitatívne sa hodnotí tvar uroflowmetrickej krivky, či je plynulá, alebo prerušovaná, či nie je prítomné „pseudoplatteau“ typické pre zvýšený intravezikálny odpor. Vyšetrenie je nutné zakončiť zmeraním rezídua, najlepšie neinvazívne, sonograficky.


Cystometria

 
 

Cystometria je meranie vzťahu medzi intravezikálnym tlakom a objemom mechúra, buď v jeho plniacej fáze (potom ide o plniacu cystometriu), alebo v priebehu mikcie (potom hovoríme o mikčnej cystometrii alebo tiež používame výraz tlakovo-prietoková (PQ) štúdia).

Je vhodné súčasne merať intraabdominálny tlak, aby z rozdielu medzi celkovým intravezikálnym tlakom a tlakom abdominálnym bolo možno odrátať tlak vlastného detruzora. Kvantitatívne sledované parametre sú maximálny objem mechúra (Vmax), pocit prvého nútenia (FDV), maximálny tlak (Pmax) a detruzorový kvocient, kompliancia (C). Detruzorový kvocient je pomer medzi nárastom tlaku v mechúre a de facto popisuje jeho tonus. Kvalitatívne sa hodnotí priebeh krivky a prítomnosť spontánnych či provokovaných kontrakcií (obrázok), pri ktorých sa potom má popísať amplitúda a dĺžka trvania. U žien s urgentnou inkontinenciou sa preukázali signifikantne nižšie hodnoty FDV a Vmax a vyššie hodnoty Pmax.


Urodynamické krivky pacienta s močovou inkontinenciou zachytávajú extrémne silnú netlmenú kontrakciu detruzora (oranžová krivka) v priebehu plniacej cystometrie, počas ktorej dochádza k úniku moču (červená krivka).

Profilometria

 
 
Podstatou metódy je meranie intraluminálneho tlaku v uretre v pokoji, pri zvýšenom abdominálnom tlaku (definovanom strese) a počas močenia. Meranie uretrálneho tlaku sa robí buď v jednom bode (zvyčajne v mieste maximálneho uretrálneho tlaku) po istú dobu, alebo na niekoľkých miestach pozdĺž uretry po sebe, čím sa získa profil uretrálneho tlaku (UPP). Maximálny uretrálny tlak u ženy klesá s vekom, je ovplyvnený menštruačným cyklom, konštitúciou, počtom gestácií atď.

Techniky „leak-point-pressure“

 
 

Leak-point-pressure všeobecne je tlak, pri ktorom uniká moč z uretry.

Detrusor leak point pressure – zvýšenie tlaku v močovom mechúre, ktoré spôsobí únik moču,  môže byť spôsobené močovým mechúrom (hyperreflexia, pri plnení) bez súčasného zvýšenia tlaku v dutine brušnej. Abdominal leak point pressure – únik moču pri zvýšení intraabdominálneho tlaku bez súčasnej kontrakcie detruzora. Zvýšenie intraabdominálneho tlaku je ovládané vôľou: kašeľ (CLPP) – dosahuje vyšších tlakov, ale nie je dobre kontrolovateľný; Valsalvov manéver (VLPP) – je lepšie kontrolovateľný. Pozorovanie úniku moču: fluoroskopicky, priame pozorovanie, novo pri UZ vyšetrení a i. Výsledky závisia aj na priemere katétra a mieste merania tlaku – najčastejšie transvezikálne a rektálne. VLPP tiež závisia na objeme močového mechúra v priebehu merania, najčastejšie je odporúčaná polovica maximálnej kapacity močového mechúra (200 – 300 ml). Najmodernejšou modalitou je videourodynamické vyšetrenie, ktoré umožní posúdiť aj morfologické zmeny v priebehu plniacej či mikčnej cystometrie a môže zachytiť napríklad reflux moču do horných močových ciest.

Elektromyografia (EMG)

 
 

Princípom je snímanie zmien bioelektrických potenciálov, ku ktorým dochádza pri aktivácii svalových vlákien. Používajú sa ihlové i povrchové elektródy. Ihlové elektródy sa používajú na snímanie potenciálov jednotlivých svalov panvového dna (predovšetkým m. sphincter urethrae a m. sphincter ani). Je to invazívna metóda – elektródy sa zavádzajú priamo do svalu. Povrchové elektródy sa buď zavádzajú do pošvy, rekta, uretry, alebo sa nalepujú na kožu v perineálnej oblasti a snímajú komplexnú aktivitu panvového dna.

Veľký význam má táto metóda v diagnostike neurogénne podmienených porúch dolných močových ciest (u suprasakrálnych lézií sa môže vyskytovať tzv. detruzor-sfinkterová dyssynergia, kedy dochádza k súčasným kontrakciám m. detrusor a m. sphincter, to vedie ku zvýšeniu intravezikálneho tlaku a po čase ku zmenám v močových cestách).

Elektromyografické (EMG) vyšetrenie sa robí v kombinácii s urodynamickými metódami (záznam elektrickej aktivity svalov panvového dna počas plnenia, v priebehu stresových manévrov a pri mikcii). Vyšetrenie odhaľuje takisto dysfunkčnú mikciu, ktorá sa môže vyskytnúť u pacientov bez neurologického postihnutia.

 
»