Vlhká terapia

Vlhká terapia je založená na teoretickom poznatku, že rana sa najlepšie hojí vo vlhkom prostredí.

Systém vlhkej terapie pozostáva z malého počtu vysoko účinných prípravkov s presne určeným použitím. Predstavuje v súčasnosti optimálny spôsob ošetrovania chronickej rany, lebo je:

  • vysoko účinný,
  • jednoduchý - ošetrenie je ľahko realizovateľné aj v domácich podmienkach samotným pacientom alebo jeho opatrovateľom,
  • bezpečný - pri chybnom výbere prípravku je minimálna možnosť poškodenia zdravotného stavu pacienta,
  • šetrný voči pacientovi - prípravky sú koncipované tak, aby nepoškodzovali ranu (napr. prípravok na vyčistenie rany nepoškodí epitelizáciu) a aby neadherovali na jej spodinu. Odstránenie starého krytia pri preväze je bezbolestné. Väčšina prípravkov vlhkej terapie chráni rany pred znečistením z okolia (napr. defekt v krížovej oblasti u inkontinentného pacienta pred znečistením stolicou, takže nie je potrebné pri každom prebaľovaní meniť aj krytie rany) a umožňuje pacientom s chronickou zapáchajúcou, secernujúcou ranou opätovnú integráciu do spoločnosti,
  • ekonomicky výhodný - kratšia doba liečby znamená celkovú úsporu nákladov na zahojenie rany. Väčšina prípravkov vlhkej terapie nevyžaduje každodennú výmenu. Krytie ponechané na rane viac dní predstavuje ďalšiu úsporu nákladov a práce.

Chyby pri ošetrovaní chronických rán

 
 
  • zlý výber prípravku (chybná voľba, alebo častejšie - terapia "predbieha" hojenie)
  • non lege artis modifikácie (aktivácia TenderWetu iným ako Ringerovým roztokom, aplikácia povidonjódu pod hydrokoloidné krytie atď.)
  • preplachovanie rany agresívnymi roztokmi (H2O2, chlóramín, Persteril, tanín, povidonjód...)
  • zbytočná antibiotická liečba
  • ignorácia príčiny (zanedbanie bandáže pri chronickej žilovej nedostatočnosti, zanedbanie polohovania pri dekubite)
  • pri stagnácii hojenia napriek správnej liečbe treba prehodnotiť diagnózu (riziko nerozpoznaného defektu spôsobeného nádorom alebo infekciou)
 
»