Hojenie rán

Regenerácia je náhrada strateného tkaniva identickými plnohodnotnými tkanivovými štruktúrami.

Reparácia je náhrada strateného tkaniva menejcenným väzivovým tkanivom - jazvou.

Hojenie akútnej rany

V prípade rán bez väčšej straty tkanív s okrajmi v tesnej blízkosti (rany primárne chirurgicky ošetrené a uzavreté sutúrou) nastáva primárne hojenie (per primam intentionem). Ak nenastanú zápalové komplikácie, okraje rany sa čoskoro priblížia a rana sa do 7 - 10 dní uzavrie malou jazvou.

O sekundárnom hojení (per secundam intentionem) hovoríme vtedy, ak rana nebola chirurgicky uzavretá, alebo sa po sutúre z rôznych príčin (infekcia, veľký ťah, zlá výživa okrajov) rozpadla. Takéto rany sa hoja granuláciou a postupnou epitelizáciou od okrajov rôzne širokou jazvou.

Ak sa v procese sekundárneho hojenia robí druhotná sutúra, alebo sa použije dermoepidermálny či kožný štep získaný posunom z okolia a dosiahne sa tým rýchlejšie zhojenie, lepšie funkčné a kozmetické výsledky, ide o hojenie per tertiam intentionem.

Rana sa hojí produktívnym pseudozápalom - reparáciou, ktorej úlohou je vyplniť defekt.

Regenerácia je možná len v prípade povrchových rán - odrenín a popálenín I. a II.a. stupňa.

Proces hojenia akútnej rany prebieha v troch fázach a zahŕňa šesť krokov.

Prvým signálom k reparácii je zrážanie krvi v rane. Ak ranné plochy priliehajú tesne k sebe, zlepia sa fibrínom, ktorý vzniká premenou plazmatického fibrinogénu aktivovaného trombokinázou. Fibrinopeptidy z poranených tkanív a trombín priťahujú do rany makrofágy. Aktivované trombocyty uvoľňujú niekoľko rastových faktorov vrátane PDGF, IGF-1 a TGF-β, ktoré pripravujú bunky k reprodukcii. Leukocyty adherujú na poškodených endotelových bunkách a uvoľňujú sa z nich cytokíny.

Zápalové produkty ako histamín, serotonín a kinín, vznikajúce biochemickými pochodmi v mieste poranenia po krátkodobej vazokonstrikcii, ktorá prispieva k hemostáze, vyvolávajú vzápätí vazodilatáciu, čím dochádza k uvoľňovaniu plazmy a buniek do okolia. Klinické prejavy sú edém a prekrvenie so začervenaním okrajov rany spojené so zvýšením teploty. Acidóza a biogénne amíny vedú k dráždeniu nervových zakončení, čo sa prejaví bolesťou v rane. Makrofágy stimulované fibrínom a hypoxiou uvoľňujú laktát a toto prostredie podporuje angiogenézu a ukladanie kolagénu.

2. Fibroplázia a ukladanie matrixu (2 - 4 dni po poranení)

Replikácia fibroblastov je stimulovaná PDFG, IGF, a TGF, ktoré sa uvoľňujú z rozpadajúcich sa trombocytov, a cytokínmi, ktoré uvoľňujú makrofágy. Samotné fibroblasty vylučujú proteoglykany a kolagén, ktoré sú podkladom matrixu, ktorý umožní primárne zlepenie rany.

Začína sa už od 2. dňa po poranení, zrejmá je však až na 4. deň. Nové kapiláry začínajú vyrastať do miesta poranenia potencované látkami, ktoré sú uvoľňované z rozpadajúcich sa trombocytov a makrofágov. V prípade rán hojacich sa per primam intentionem regeneráty z oboch okrajov rany anastomozujú a zaisťujú premosťujúci prietok krvi v rane. V prípade rán hojacich sa per secundam okolo cievnych pupeňov vznikajú pod krustou granulácie.

Replikácia epitelových buniek je podporovaná rastovými faktormi typu TGF.

Prekrytie rany epitelom je záverečnou fázou procesu hojenia, pričom proces epitelizácie je veľmi úzko spojený s tvorbou granulácií. Z granulačného tkaniva na okraji rany vychádzajú chemotaktické signály pre proces epitelizácie. Po prekrytí granulačného tkaniva jednou vrstvou epitelu pokračuje ďalším delením epitelových buniek jeho zhrubnutie. Výsledkom takéhoto procesu reparácie je vytvorenie menejcenného jazvovitého tkaniva chudobného na cievy, kožné žľazy a pigmentové bunky, so zníženým počtom nervových zakončení.

5. Zretie kolagénových vlákien

V tomto kroku dochádza k prestavbe matrixu. Fibroblasty a leukocyty produkujú kolagenázu, ktorá rozrušuje primárne vytvorený kolagén. Odoznieva do 18 mesiacov od poranenia.

6. Ukončenie hojenia

Je výrazom rovnováhy medzi účinkom rastových faktorov a cytokínov. Ak je táto rovnováha porušená, dochádza k tvorbe hypertrofických (keloidných) jaziev.

Regionálne faktory:
arteriálna a venózna nedostatočnosť, neuropatia.

Systémové faktory:
nedostatočná perfúzia tkanív, inflamácia, nedostatočná výživa, metabolické ochorenia, imunosupresia, ochorenia spojivového tkaniva, nikotinizmus.