Typy akútnych rán

Rany poškodzujúce len povrchové vrstvy, t. j. kožu a podkožné väzivo alebo sliznicu a podslizničné väzivo označujeme ako jednoduché. Rany, ktoré poškodzujú dôležité orgány v hĺbke, t. j. nervovocievne zväzky, šľachy označujeme ako komplikované.

Rany prenikajúce do telových dutín sa označujú ako penetrujúce.

Pre ďalší spôsob ošetrenia má význam delenie rán na rany čisté a mechanicky znečistené.

Z hľadiska bakteriálneho osídlenia sa rozoznávajú rany aseptické (biologicky čisté) a infikované.  

Otrávené rany delíme na rany otrávené zvieracími alebo chemickými jedmi.

Jedným z najpoužívanejších kritérií je rozdelenie rán podľa spôsobu ich vzniku:

• zatvorené,
  keď povrch kože zostáva neporušený a porušené sú len hlbšie sa nachádzajúce štruktúry;
• otvorené,
  keď je celistvosť kože porušená do rôznej hĺbky a rôznym spôsobom.

Otvorené rany sa delia podľa vyvolávajúcej príčiny na:

• rezné
  Vznikajú tlakom a ťahom zraňujúceho ostrého predmetu po koži. Rana, ktorá prebieha v smere štiepiteľnosti kože je úzka, ak prechádza šikmo alebo kolmo na priebeh elastických vlákien, môže byť v tvare štvoruholníka alebo je široko otvorená. Často krváca a páli následkom ostrého otvorenia ciev a preťatia nervových vlákien. Ak preniká hlboko pod kožu, môže zraňovať cievne zväzky, nervy, kĺbové dutiny, šľachy a môže preťať chrupavku, poškodiť kosť alebo niektorý orgán (napr. priedušnicu).
  
  
• sečné
  Vznikajú kolmým alebo šikmým dopadom ostrého predmetu na povrch tela. Rana je väčšinou úzka, ale môže mať klinovitý tvar s rovnakou hĺbkou v celom priebehu. Sečná rana môže byť sprevádzaná pomliaždením okolitej kože, môžu byť poranené nervovocievne zväzky, šľachy, kosť, prípadne dochádza k otvoreniu telový dutín.
  
  
• bodné
  Vznikajú preniknutím ostrého alebo tupého predmetu do hĺbky tela. Podľa sily, tvaru predmetu a charakteru poraneného tkaniva preniká zraňujúci predmet rôzne hlboko. Nebezpečenstvo bodných rán spočíva v tom, že môžu zasahovať rôzne štruktúry a orgány.
  
  
• strelné
  Strelné rany delíme na projektilové a na črepinové, spôsobené črepinami mín, granátov, bômb. Strelná rana môže mať rôzne podoby, v závislosti od rozsahu styku tela s projektilom alebo črepinou. Podľa toho rozlišujeme postrel, priestrel a zástrel.
  Osobitný vzhľad majú rany strelné rany spôsobené brokovnicou a porážacou pištoľou. Pri poranení brokovnicou je vstrel široký, hviezdicovitý a v kanáli je zátka. Porážacia pištoľ zraňuje svojím prienikom a expanziou tkanivami. Vyrazená časť kosti pôsobí často ako strela v mäkkých tkanivách.
  
  
• hryzné
  Tento druh rany býva spôsobený zvieratami, najčastejšie hmyzom, hadmi a rybami, ale aj človekom. Väčšinou ide o rany infikované a zle sa hojace.
  
  
• tržné
  Vznikajú prasknutím kože následkom ťahu, mávajú kľukatý tvar a okraje sú nerovné.
  
  
• zmliaždené
  Spôsobuje ich tlak tupého predmetu alebo náraz na nerovný predmet. Okraje rany bývajú zmliaždené s odreninami a podliatinami.
  
  
• tržnozmliaždené
  Kombinácia predchádzajúcich typov rán. Vzniká pôsobením neprimeraného ťahu a tlaku.

Popálenina

Pri teplote okolo 53 °C vzniká denaturácia bielkovín v tkanivách, pri teplote nad 70 °C nastáva nekróza bunky. V dôsledku pôsobiacich faktorov možno aj pri tej istej popálenine zistiť rôzne stupne zmien. Podľa toho, do akej hĺbky kože popálenina zasahuje, sa rozoznávajú 4 stupne popálenín. Toto delenie diferencuje popáleniny na povrchové (I. a IIa. stupeň) a hlboké (IIb., III. a IV. stupeň).

I. stupeň
Popálenina zasiahne len povrchovú časť kože. Zriedkakedy tvorí pľuzgiere a hojí sa počas 5 až 10 dní.

II. stupeň
Popálenina zasahuje do hlbších častí kože a utvára pľuzgiere. V dôsledku odkrytia nervových zakončení je značne bolestivá. Má dva stupne IIa. a IIb. v závislosti od postihnutia zárodočných výbežkov. Obnovenie kože je možné iba z vývodov žliaz a vlasových cibuliek. Proces hojenia je pomerne zdĺhavý.

III. stupeň
Popálenina obsiahne celú hrúbku kože a podkožia, zničí všetky kožné adnexy, a preto je obnovenie možné len z okrajov rany.

IV. stupeň
Popálenina obsiahne celú hrúbku kože, podkožia a zasahuje do vrstvy svalov, šliach a kostí, a preto je obnovenie rovnako možné len z okrajov.

Omrzlina

Vzniká pôsobením nízkych teplôt na povrch tela. Pri omrzlinách sa uplatňujú najmä porucha krvnej cirkulácie a kryštalizácia zamrznutej vody v postihnutých tkanivách. Patologické zmeny nepostihujú len kožu, ale aj hlbšie uložené tkanivá vrátane nervov, svalstva a kostí. V dôsledku toho na povrchu omrzlín vznikajú poruchy výživy - vredy so spomaleným hojením a zníženou odolnosťou proti chladu. Miestne zmeny sa pri omrzlinách podobajú zmenám pri popáleninách.

Podľa rozsahu postihnutia sa rozoznávajú 4 stupne omrzlín:

I. stupeň
Prejavuje sa zamodrením, opuchom kože, svrbením, pálčivou bolesťou a pocitom mravčenia, pripadne necitlivosťou postihnutej oblasti. Odoznieva bez následkov.

II. stupeň
Tento stupeň charakterizuje tvorba pľuzgierov s krvavým obsahom. Okolitá koža je fialová až modrá. Hojí sa chrastou, ktorá o niekoľko dní odpadne.

III. stupeň
Tento stupeň sa prejavuje odumretím kože a podkožného väziva. Po 4 - 6 dňoch sa proces ohraničí vo forme tvrdého tmavého príškvaru alebo vredu. Hojenie trvá dva mesiace i viac.

IV. stupeň
Hlboká omrzlina, pri ktorej je okrem kože postihnuté aj svalstvo, kĺby a kosti. Prejavuje sa suchou alebo vlhkou gangrénou (v závislosti od pridruženia infekcie). Ohraničovanie trvá viac týždňov.